Čachtický hrad

Obec Čachtice sa rozprestiera na mieste, kde sa považský výbežok Podunajskej nížiny stretáva s pohorím Malých Karpát na rozlohe 3257 ha v Slovenskej republike, ktorá je srdcom Európy. Obec leží 7 km vzdialená od okresného mesta Nové Mesto nad Váhom a má v súčasnosti 3540 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je v listine Belu IV. z roku 1248. V stredoveku boli Čachtice mestečkom, mestské výsady dostali v r. 1392. V Čachticiach sa snúbi dávnoveká história smutne preslávená zločinmi majiteľky Čachtického hradu - Alžbety Báthoryovej, s významným, dejinným krokom štúrovcov - poslednou IV. sednicou literárneho spolku TATRÍN, kde sa účastníci dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Kým po krvilačných výčinoch Báthoryčky zostali už len ruiny jej panstva, historická fara s pamätnou tabuľou, kde sa stretnutie konalo, nám stále pripomínajú udalosť, tak významnú pre celý Slovenský národ. Teda FARA a HRAD, to sú dva symboly slovenskej histórie, ktorý každý zvláštnym spôsobom vyjadrujú kus minulosti.

V katastri obce - na rozlohe 13,7 ha sa nachádza štátna prírodná rezervácia Čachtický hradný vrch. V okolí hradu sa rozprestiera prekrásna prírodná scenéria so vzácnou flórou a faunou. Medzi najznámejších vlastníkov hradu i obce patrila krvilačná čachtická pani Alžbeta Báthoryová, ktorá svojimi povestnými, sadistickými výčinmi smutne preslávila obec Čachtice po celom svete. V snahe uchovať si mladosť a krásu vraždila mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi. Ďalšou významnou kultúrnou pamiatkou je nesporne farský kostol sv. Ladislava z roku 1373 s kamennou pevnosťou a gotickou kaplnkou sv. Antona Padovského. Kamenný most do kostola je vzácnou a ojedinelou pamiatkou stredovekej cirkevnej architektúry u nás. Most spája opevnený kostol s farou. Neďaleko kostola stojí Draškovičovský kaštieľ z roku 1668, v ktorom je inštalovaná muzeálna expozícia dejín hradu a obce. Múzeum je otvorené denne v mes. máj - október v čase od 9.30 do 17.00 hod. Nad cestou pod kostolom stojí zvonica - umieráčik z 18. storočia, ktorého hlas bolo počuť v čase moru, cholery a podobných nešťastí. Medzi ďalšie pozoruhodné kultúrne pamiatky patrí barokový Mariánsky stĺp z roku 1742, baroková Golgota z roku 1620, ktorú dala postaviť Judita Révayová, nevesta A. Báthoryovej a socha sv. Floriána z roku 1731. V malebnom okolí obce sa nachádzajú vzácne prírodné výtvory - Čachtický kras s jaskyňami, Čachtická lesostep a Čachtická tiesňava.

Čachtický hrad	Čachtický hrad

Avšak najdôležitejšou udalosťou, ktorá sa odohrala v Čachticiach a nezmazateľne sa zapísala do histórie slovenského národa bola IV. sednica TATRÍNA, ktorá sa konala na tun. fare v dňoch 9. a 10. augusta 1847. Zástupcovia dvoch rozdielnych vierovyznaní prijali pozvanie katolíckeho kňaza Jozefa Urbanovského, aby si v Čachticiach bratsky a priateľsky podali ruky a spoločne sa venovali veciam národnobuditeľským. Tu sa dohodli a prejavili jednotnú vôľu povýšiť na spisovnú reč vlastnú slovenčinu. Obec ponúka krásnu prírodu, zaujímavé kultúrne pamiatky, veľa turistických možností i sieť poskytovaných služieb pre návštevníkov. Možnosť občerstvenia je v zariadeniach: Na Mokráňovci a U Čachtickej panej. Veríme, že všetci tí, ktorí do Čachtíc zavítajú, odnesú si z návštevy iba samé príjemné dojmy, pekné spomienky a radi prídu znovu.

Čachtický hrad

1309 c. Chehte; Čachtice

Stručný popis:

Zďaleka viditeľné zrúcaniny hradu na vápencovo-dolomitickom vrchu v Čachtickom krase, medzi obcami Čachtice a Višňové., Čachtice

História:

Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, začas patril aj Matúšovi Čákovi. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka Rákócziho II. a odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie. Zdroj: PÚ Bratislava Zdroj: PÚ Bratislava Zdroj: PÚ Bratislava Viac

Exteriér:

Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14.storočí ďalšie budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16. storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel, v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita. Pôdorys hradu D.Menclová Ideová rekonštrukcia hradu

Súčasný stav:

Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších fotografiách môžete hrad vidieť s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Letecký pohľad z JZ Letecký pohľad zo S Letecký pohľad z J Celkový pohľad Vstupná časť Kruhová strieľňa Druhá brána Vnútorná časť brány Veža s kaplnkou od 2.brány Interiér veže panorama 102kB Panoráma SZ opevnenia Stabilizovaný obvodový múr Vstup do horného hradu Južná časť horného hradu Torzo vstupu do horného hradu Južná časť horného hradu Palác a hlavná veža Torzo hlavnej veže Detail na múr hlavnej veže Interiér hlavnej veže Detail na gotické okno Bastión chrániaci vstup Prvá brána z hlavnej veže Veža s kaplnkou od hl.veže Pohľad z horného hradu na Višňové